Skvelý rok s fantastickou bodkou

Futbaloví fanúšikovia opäť zaplnili dom kultúry do posledného miesta a vyjadrili tak jasnú podporu klubu, ktorá má na území mesta silné postavenie.

 

Tatran predstavil množstvo detí, ktoré úspešne reprezentujú klub v rámci stredného Slovenska. Každý tréner si zvolil najlepšieho hráča za danú kategóriu. V roku 2015 boli najlepšími títo hráči:

 

U - 7 Tadeáš Szücs

U – 8 Marko Kendera 

U – 9 Jakub Baláž 

U – 10 Richard Ballon 

U – 11 Jakub Zemko 

U – 12 Damián Ovšiak 

U – 13 Adrián Kondula 

U – 14 Martin Repa 

U – 15 Šimon Argaláš 

U – 17 Matúš Mikušiak 

U – 19 Sebastián Frian 

Ženy Beáta Malá 

Žiačky Cindy Hladká 

 

 

Fanúšikovia pred samotným podujatím si mohli zadarmo vyzdvihnúť dres z minulých rokov a taktiež vypĺňali anketové lístky o najlepšieho hráča družstva dospelých. Historické umiestnenie klubu v sezóne 2014/2015 /4. miesto v druhej lige/ a 3. miesto po jesennej časti sú skvelým vysvedčením. Za najlepšieho hráča bol divákmi za najlepšieho vyhlásený najstarší a najskúsenejší hráč Ján Papaj. Na druhom mieste skončil Ivan Lišivka, za tretieho diváci určili Martina Kubenu.

Podujatie, tradične, návštevou poctili známe osobnosti: bývalý reprezentant a v súčasnosti športový riaditeľ MFK Ružomberok Dušan Tittel, kapitán áčka „Ruže“ Štefan Zošák, olympijský medailista Pavol Hurajt a generálny manažér AS Trenčín Róbert Rybníček.

Celá akcia mala charitatívny rozmer. Jej výťažok v sume 1076 € tentoraz pomôže Ivanovi Kelčíkovi, ktorý je zdravotne ťažko postihnutý. Samostatnou sumou, vyzbieranou v šatni, prispeli aj hráči áčka. Za všetko ročníky prispeli Tatranisti na charitatívne účely sumou 4030 €, čo je povzbudzujúce.

Pre výkonného riaditeľa to bola rozlúčka s klubom a jeho fanúšikmi: „Zabudneme na to, čo sme si povedali, či na to, čo sme dosiahli. Nikdy však nezabudneme na to, ako sme sapri sebe cítili. V samotnom meste aj naďalej zostávajú v mojom prípade stovky kamarátov. Progres klubu zabezpečili vzťahy medzi ľuďmi a tie sú na súčasné pomery ojedinelé. V meste nechávam kus môjho srdca“, uzavrel Martin Pohlod.