Dobré momenty menili s katastrofálnymi

Liptovský Mikuláš- Žilina Závodie 0:4 (0:2)

Zostava: Stolfa - Kováč, Minka, Kojš, Žákovič, Porubiak, Varga, Glemba, Maduda -Kubík, Jurčo, Chudík, Kašak.
 

Najlepší hráč: Žákovič.

 

Prišiel zápas, ktorý sa veľmi ťažko hodnotí a najmä kvôli výsledku a hre...V tomto stretnutí sme predviedli kolísavý výkon v ktorom sa striedali svetle momenty s katastrofálnymi individuálnymi chybami - vyplývajúce z nedostatočného vzájomného istenia a zlej pozičnej hry. Prvých 6 minút to vyzeralo, že budeme hosťom zo Žiliny viac ako vyrovnaným súperom , keď sme si vytvorili v rýchlom slede 2 výborné príležitosti - ostali však nepremenené...Potom sa predviedol viackrát súper, ktorý využíval najmä ľavú stranu ,na ktorej sme veľmi zle bránili - tak potom vznikali prečíslenia a následný chaos na našej strane pri preberaní hráčov. Postupom času prebrali Žilinčania hru do svojich rúk -ovládnuc stred poľa, vyhrávali pomerne väčšie množstvo osobných súbojov smerom dopredu aj dozadu a hrali primočiarejšie. Ale my sme mali dobre strelecké pozície, ale skončilo to bez gólového efektu, na rozdiel od súpera a preto polčasových 0:2.
 

Do druhého dejstva sme nastupovali s úmyslom mininálne korigovať výsledok, pripadne sa pokúsiť o zvrat . Nezačali sme zle keď sme v krátkom časovom úseku niekoľko krát vystrašili súperovho brankára, ale udrelo znova na našej strane....a bolo 0:3. Sympatické bolo, že aj za takéhoto stavu sme sa pokúšali niečo s ním spraviť - prišla silná 8 minútovka cca od 44 min. V nej sme si vytvorili 3 stopercentné šance a niekoľko gólom zaváňajúcich situácii. Ak by sme ich premenili mohli sme byť svedkami dramatického záveru, ale bohužiaľ bez gólového efektu. Lenže futbal sa nehrá na "ak by "ale na "ako je" a preto prišiel v závere ešte gól na konečných krutých 0:4.

Treba však priznať ,že súper bol vo väčšine herných ukazovateľoch a činnostiach  lepši ,a preto zvíťazil zaslúžene. Otvorenou otázkou ostáva výška skóre - myslím ,že rozdiel medzi súpermi nebol tak markantný ako ukazovalo skoré na konci. A minimálne gól sme si zaslúžili dať. Čo sa týka hry smerom dopredu sme za súperom až tak nezaostávali ,aj vďaka ofenzívnym výpadom Žakoviča a Maduda ale aj ostatných, teda solídne sme využívali krídelné priestory. Zastávali sme však v priamočiarosti vedenia ofenzívy.
 

V defenzíve sme zaostali vinou dezorganizácie v obranej súčinnosti celého mužstva ale aj  vinou stagnácie viacerých hráčov - budeme musieť nájsť vhodné impulzy v tréningovom procese na prekonanie krízy v obranej hre.
 

Pavel Balážik, tréner