EXHIBIČNÝ ZÁPAS

Vyše štvrťstoročie prešlo od momentu, kedy hráči novovzniknutého futbalového klubu Tatran Liptovský Mikuláš dokázali vybojovať čosi nevídané – druhú dorasteneckú ligu. Pri príležitosti postupového jubilea sa v pôvodnej zostave zídu v sobotu 7. septembra na exhibičnom zápase. Na mestskom futbalovom štadióne Milana Janeka vyzvú o 14. hodine na súboj vrstovníkov zo Slavoja Trebišov.

 

„Bolo to v tých časoch tiež jedno z mužstiev, ktoré s nami pretekalo o čo najlepšie umiestnenie v druhej dorasteneckej lige. Oni v nej už boli stálicou, my ako nováčik. Veľmi rýchlo sme sa adaptovali na herný štýl, rýchlosť prihrávok, rozostavenie na ihrisku či ďalšie výzvy. Chlapci, ktorých sme prezývali Slopo, Hvozďo, Šalát, Korky či Kvetináč, ich zvládli perfektne. Za to, čo pre Tatran kedysi vybojovali, im patrí naša úcta a vďaka," povedal Vladimír Mrnčo, bývalý spoluhráč. Môžeme im ju prejaviť fandením počas zápasu na pôde mestského futbalového stánku. „Príďte si s nami spoločne zaspomínať na krásne futbalové časy zo sezóny 1997/1998,“ pozval Mrnčo.

 

Na Podbrezinách vyrástli kvalitní futbalisti

 

Podbreziny, ako najväčšie mikulášske sídlisko, mali silnú futbalovú tradíciu. Futbal sa hral nielen na štadióne, ale aj medzi bytovkami, všade bolo počuť krik a naháňanie sa za loptou. Chlapci súperili do neskorých večerných hodín, v horúčavách, dažďoch, aj v mrazoch. Zo sídliska vzišlo mnoho talentov, ktoré sa uchytili vo vyšších súťažiach, ba aj v zahraničí.

 

Pôsobili tu dva futbalové kluby

 

V 90. rokoch minulého storočia fungovali v meste dva kluby FK Liptovský Mikuláš a Tatran Okoličné. Panovala medzi nimi zdravá rivalita, ktorá vyústila do kvalitnejšej prípravy mužstiev. Fúziou oboch klubov v ročníku 1997/1998 vznikol Tatran Liptovský Mikuláš, ktorý mal obrovskú základňu hráčov. Zrazu sa na tréningu stretlo aj 23 chlapcov, postupne ale zostali len najlepší.

 

Sila v súdržnosti, priateľstve a pochopení

 

Vďaka tréningom trikrát do týždňa dokázali v slávnom ročníku siahnuť na druhú najvyššiu dorasteneckú súťaž. „V tejto lige hrávali spravidla tímy zložené z hráčov športových gymnázií alebo športových tried. U mikulášskych chlapcov to neplatilo. Silnými ich robila súdržnosť, priateľstvo, vzájomné pochopenie a predovšetkým zdravá chuť hrať futbal. Neboli v tom sami, viedli ich a pomáhali im skúsení tréneri s otcovským prístupom Labaj, Tekel, Pleva a kvalitní vedúci mužstiev Olejár a Vlha. Aj preto chalani nezanevreli na futbal ani po úctyhodných 25 rokoch.“

Zdroj: (www.mikulas.sk)