PÍŠU O NÁS - MY LIPTOV

Idú do toho naplno. MFK Tatran Liptovský Mikuláš zbrojí na novú sezónu a jeho prezident Milan Mikušiak už robí prvé kroky k tomu, aby klub bojoval o popredné priečky a aj o prípadný postup do najvyššej súťaže.

 

Liptákom to minulú sezónu nevyšlo a skvelú jeseň vystriedala slabšia jar, skončili na treťom mieste. Milan Mikušiak zobral veci do vlastných rúk, chce apelovať na mesto Liptovský Mikuláš, aby vypomohlo klubu pri splácaní energií, ktoré nový zrekonštruovaný štadión Milana Janeka spotrebuje.

 

„U nás je vnútorná túžba, keby sa mesto Liptovský Mikuláš postavilo k futbalovému štadiónu rovnako ako ku zimnému štadiónu, ktorý je tiež majetkom mesta. To znamená, že všetky energie, prípravu ľadu, spotrebu elektrickej energie a ďalších médií uhrádza mesto cez zmluvu s Arénou Jána Laca a klub len platí športovú činnosť. Jedná sa o sumu okolo 400-tisíc eur, čo je pomerne veľká suma,“ spomenul v rozhovore Milan Mikušiak.

 

Na futbalovom štadióne si Tatran hradí všetky náklady sám a prakticky na ne míňa okolo 80% z dotácie, ktorú obdrží z mesta. Mikušiak si tiež myslí, že futbal by tiež mohol dostať väčšiu dotáciu na športovú činnosť, keď to porovná s hokejom.

 

Pre obrazotvornosť v mestskom rozpočte na hokej na rok 2025 bolo vyčlenených na činnosť 365-tisíc eur a na futbal 135-tisíc eur. Okrem dotácie z mesta a príspevkov od sponzorov si chce klub požičať peniaze z banky, aby sa navýšil rozpočet na káder, ktorý majú za úlohu poskladať športový riaditeľ Lukáš Bielák a staronový tréner Marek Petruš.

 

„Chceme sa pobiť o čelné priečky a aj o prípadný postup. Po sezóne nám skončilo takmer desať hráčov, hľadáme za nich kvalitnejších hráčov, ktorí sú ale logicky drahší. Rozhodli sme sa, že si ideme zobrať úver a zariskovať. Je to ako v podnikaní, keď potrebujete aby ste vo firme dosiahli úspech a profit, tak tiež často siahate po úverových zdrojoch. Ak by sa nám to podarilo a postúpili by sme, tak splatiť úver by nebolo problém. V prípade, že by sa to nepodarilo, budeme mať menšie bolenie hlavy, no bude to až o rok,“ povedal okrem iného s úsmevom Mikušiak.

 

Banky bežne športovým organizáciám úvery neposkytujú, ale náš klub už má s týmto skúsenosti, nakoľko aj v minulých rokoch sme mali jeden investičný úver na bufet, ktorý sme už splatili a v najvyššej súťaži sme mali po 2 roky kontokorentný úver a tiež sme ho dokázali splatiť. Samozrejme, že za úver treba ručiť banke a to je už druhá pesnička ...

 

Čo hovoríte na uplynulú sezónu?

 

Dá sa povedať, že umiestnenie mužstva na treťom mieste v tabuľke je slušné. Nedosiahli sme však cieľ, ktorý sme si dali v zime. Bývalý tréner nášho mužstva Ľubomír Reiter opakovane rozprával o piatom mieste, ktoré sme si vytýčili. Áno, bol to cieľ pred sezónou, no tesne pred jarnou časťou sme mali tlačovú konferenciu, počas ktorej som vravel, že kedy máme zaútočiť na prvé či barážové miesto, keď nie vtedy, keď sme boli na druhom mieste v tabuľke po jesennej časti.

 

Vtipne som sa trénera Reitera spýtal, či ma na tlačovke nepočúval. Na jar sme mali sériu výsledkov, kedy sme strácali body, no nakoniec sa ukázalo, že nás nemuseli mrzieť prehry v Zlatých Moravciach a s Prešovom, ale s mužstvami, ktoré bojovali o stred tabuľky. Doma so Zvolenom sme zápas nezvládli, takisto s Púchovom či Považskou Bystricou a tak ďalej. Zápasy vonku sme prešustrovali v posledných minútach a tak sme prichádzali o dôležité body.

 

Vtedy sa lámal chlieb a keby sme to boli zvládli, mohli sme byť aj na druhom barážovom mieste. Trochu sme boli sklamaní, pretože to vyzeralo veľmi dobre. Čo sa dá robiť, ale tretie miesto v ťažkej druhej lige nie je najhoršie a my sme sa s tým museli zmieriť.

 

Ak by sa podarilo v minulej sezóne Liptovskému Mikulášu postúpiť, bol by káder, kvalitou a skúsenosťami, hodný prvej ligy?

 

Poviem to s prirovnaním. Z hráčov, ktorí vybojovali Prešovu postup, tak polovica z nich už v mužstve nefiguruje. Jednoducho, klub, ktorý sa chce udržať v najvyššej súťaži, musí vytvoriť kvalitnejší káder, robí sa to všade. Prešov je typickým príkladom. Keby sa niečo také stalo u nás, nemôžeme byť výnimkou, no gro našich hráčov, ktorí v minulosti vybojovali prvú ligu a hrali v nej, stále pôsobí v kádri, i keď sú už o niekoľko rokov starší. Stále však na týchto hráčoch staviame. Spomeniem Richarda Bartoša, Tomáša Geráta, Tomáša Staša či Ľuboslava Lauru. Oni sú lídrami kabíny a celé mužstvo sa nedá vymeniť, treba mať nejaký základ. Zmeny musia prísť aj prídu, no tieto legendy, ako ich nazval jeden náš bývalý tréner Fabuľa a ktorý povedal, že v krátkej budúcnosti už nebudú hrať, sú stále tu a stále hrajú. V prvej lige je už viac peňazí, takže kluby môžu zháňať kvalitnejších hráčov do svojich tímov.

 

Akoby to bolo včera, keď sa klopkalo na základný kameň stavby štadióna, na ktorom začala rekonštrukcia. Onedlho sa už na ňom hral prípravný zápas proti MFK Ružomberok. Aký je to pocit hrať na prerobenom štadióne a doma?

 

Je to dobrý pocit, ale palica má dva konce. Štadión je pekný, vybudovali sme pekné VIP priestory a každý, kto príde, hodnotí náš štadión veľmi kladne. Je síce menší, ale má parametre prvoligového štadióna. Čo sa týka druhej strany palice, pribudlo veľa priestorov, všade treba vykurovať, svietiť, v prízemných priestoroch je zapnutá ventilácia, máme umelé osvetlenie, ktoré nie je najlacnejšie, a treba platiť energie. Aj keď sa nesvieti, vznikajú takzvané jalové prúdy, za ktoré treba zaplatiť. Náklady nám neúmerne narástli. Na športovú činnosť musíme ťažko hľadať financie u sponzorov. U nás je vnútorná túžba, čo už opakujem, keby sa mesto Liptovský Mikuláš postavilo k futbalovému štadiónu rovnako ako ku zimnému, ktorý je tiež majetkom mesta. V zime platíme faktúry za vykurovanie, ktoré presahujú päťtisíc eur. Súhlasím s vyjadrením Mareka Ondrejku, generálneho manažéra FC ViOn Zlaté Moravce, ktorý povedal, že druhá liga je najdrahšia, no pre nás je aj vďaka veciam, ktoré som spomenul, ešte drahšia. Boríme sa s tým, ale sami sme chceli mať taký štadión, je pekný a tešíme sa z neho, no je to nedoriešené. Preto sa budeme uchádzať na meste, aby nám v tomto nejako pomohli.

 

Okrem toho, že chcete osloviť mesto Liptovský Mikuláš, aby vám pomohlo s nákladmi na štadión, ako to je so sponzormi, hrnú sa do klubu?

 

V jednom rozhovore som spomínal, že je situácia so sponzormi ťažká. Keď sme postúpili do prvej ligy a nemali sme štadión, bola to historická udalosť v Liptovskom Mikuláši. Zo širšieho okolia sme dokázali peniaze získať. Potom sme vypadli a logicky podpora začala klesať. Sponzori sa do Tatranu nehrnú, ale máme niekoľko menších partnerov, ktorí nám prispievajú na úrovni tisíc až dvetisíc eur. Každý príspevok si vážim a som zaň vďačný, no väčšinu si budeme musieť zohnať a doplatiť sami. Je málo prípadov ako šafranu, že by niekto prišiel do klubu a povedal doniesol som Ti sponzorský dar. Na také niečo si ani nespomínam, hádam s 2-3 výnimkami.

 

Ak teda kluby v Niké lige dostanú väčší balík peňazí, sú viac medializované a sponzori si hľadajú k nim cestu, nebolo by lepšie investovať jeden rok do Liptovského Mikuláša viac? Potom sa dostať do najvyššej súťaže, kde by to už bolo z finančnej stránky lepšie?

 

Tento názor je správny. V týchto momentoch ide o podnikateľský zámer. Ak chce byť firma úspešná a získavať väčšie finančné prostriedky, musí na začiatok niečo investovať. Buď má svoje prostriedky, alebo si ich požičia. My, aj napriek tomu, že je ťažká situácia, chceme si požičať a zvýšiť si rozpočet na hráčsky kolektív. Chceme sa pobiť o postup a ako som spomínal, po sezóne nám skončilo takmer desať hráčov, hľadáme za nich kvalitnejších, ktorí sú logicky drahší. Rozhodli sme sa, že si ideme požičať a zariskovať. Ak by sa nám to podarilo a postúpili by sme, ľahšie by sa to uhrádzalo. V prípade, že by sa to nepodarilo, budeme mať bolenie hlavy, no to bude až o rok. Najľahšie sa postupuje z prvého miesta, horšie to vyzerá už s tou barážou. Ako vieme za 9 rokov sa nepodarilo žiadnemu druholigovému mužstvu z baráže postúpiť. Keď som hľadal príčinu, tak som dospel k názoru, že môže to byť aj tým, že na dnešný deň je určené, že prvý barážový zápas sa hrá u druholigistu a odveta u prvoligistu. A toto podľa mňa je neregulárne, nakoľko oba kluby sú na rovnakej štartovacej čiare a preto by sa poradie zápasov malo losovať, tak ako to je v Slovenskom pohári. Už som o tom začal jednať s technickým riaditeľom SFZ a dúfam, že tento môj návrh sa posunie na orgány, ktoré o tomto rozhodujú.

 

Viete byť aj konkrétny, koľko si chcete požičať?

 

To ešte presne nie je zadefinované, sme v štádiu vybavovania kontokorentného úveru. Navýšili sme o 25% finančný balík na budúcu sezónu. Na začiatku prestupového obdobia som musel povedať športovému riaditeľovi klubu Lukášovi Bielákovi, s akým rozpočtom môže rátať. On si musí vypracovať tabuľku, kde zaradí hráčov a výdaje. Pretože futbalisti potrebujú aj ubytovanie. V súčasnosti sa platí ešte aj agentom hráčov za sprostredkovanie. Preto pripravujeme kontokorentný úver z ktorého budeme financie čerpať a jeho výška bude závislá od vzniknutých potrieb.

 

Takže s úverom bude Liptovský Mikuláš bojovať o postup?

 

To neviem s určitosťou povedať, pretože sú v lige aj iné kluby, ktoré sa chcú dostať do najvyššej súťaže. 

Medzi ne radím hlavne Zlaté Moravce, Duklu Banská Bystrica a aj Petržalku. Uvidíme, či sa nám podarí získať kvalitu do nášho kádra. Pretože všetci kvalitní hráči pre druhú ligu odchádzajú do Poľska či Česka, kde majú lepšie platové podmienky. Tréner mužstva Marek Petruš a Lukáš Bielák dostali za úlohu priviesť do klubu kvalitných hráčov. Verím im, pretože sa na prestupovom trhu vyznajú. Majú zvýšený balík peňazí oproti minulej sezóne a snáď nájdu hráčov, ktorí budú konkurencieschopní. Nevieme však, čo robia iné kluby, no určite nespia na vavrínoch. Do klubu sme už toľko investovali, že by bol hriech, keby sme nepokračovali na tejto ceste. V tejto súvislosti tiež spomeniem jednu novinku, ktorá uzrela svetlo sveta minulý týždeň na Valnom zhromaždení občianskeho združenia. Je to skutočnosť, že do uznesenia z tohto zasadnutia sa dostala myšlienka pokúsiť sa odpredať časť akcií našej akciovej spoločnosti, ktoré vlastníme. Vyplýva to z toho, že A-mužstvo musí zastrešovať akciová spoločnosť v 2. lige a u nás 100% vlastníkom akcií je naše občianske združenie. Tento proces už vo viacerých kluboch beží, kde majiteľmi sú súkromné osoby - podnikatelia alebo bývalí a terajší reprezentanti. Ako čerstvý príklad uvediem Hancko a Kucka v Prievidzi, Hamšík v Dukle Banská Bystrica, Lobotka v Podbrezovej, Duda v Košiciach a ďalší. Toto je podľa môjho názoru smer aj pre Liptovský Mikuláš, bohužiaľ od nás nevyšiel žiaden takýto reprezentant, ale možno, že sa nájde nejaký investor, ktorý bude mať záujem vstúpiť do 2. ligového klubu a investovať do neho svoje finančné prostriedky. Takým typickým príkladom je naše družobné mesto v Českej republike Opava, kde vstúpil investor zo Slovenska a odkúpil viac ako 50% akcií klubu. Len je nám potrebné o tom informovať verejnosť a otvoriť sa tejto téme. Samozrejme, že ako doterajší najväčší držiteľ hlasovacích práv a jediný konečný užívateľ výhod, počítam s tým, že keby sa našiel taký investor, tak mu odstúpim časť rozhodovacích práv a som pripravený mu odstúpiť aj podiel práv na riadení klubu. Dnes to vyzerá ako hypotetická myšlienka, ale zajtra už to nemusí platiť a môže to nabrať reálne kontúry.

 

Keď prejdeme z financií opäť do športu. Ako vznikla spolupráca s trénerom Marekom Petrušom?

 

Bola to moja rýchla reakcia, keď som zistil, že ho v Prešove odvolali. Ja som už odvolal v mojom futbalovom živote niekoľko trénerov, no neviem, či by som mal odvahu urobiť to, čo urobili oni v Prešove. Asi sa báli, že prídu tretíkrát za sebou o postup. Volal som mu, pretože Ľubomír Reiter avizoval, že tu bude len rok a potrebovali sme nového trénera. Marek Petruš mi spadol ako z neba a pre mňa to bola voľba číslo jeden. Samozrejme, nekývol na to hneď, veď v Prešove mu núkali post športového riaditeľa mládeže. Nakoniec zavážilo to, že už u nás pôsobil a vie, ako tu veci fungujú. Bol pri najväčšom úspechu klubu, keď sme postúpili, bodaj by sa to zopakovalo aj v budúcej sezóne.

 

V poslednom čase ste boli na pranieri rôznych bulvárnych médií, pretože ste v komentári na sociálnej sieti zverejnili čiastku, koľko platíte hráčom v Liptovskom Mikuláši. Vy ste na jeden z tých článkov reagovali, že ste urobili chybu a nemali ste úmysel takúto informáciu vypustiť do sveta. Viete to uviesť na pravú mieru?

 

Písal som si s otcom jedného nášho bývalého hráča, ktorý mi poslal článok, ktorý som otvoril. Stále som si však myslel, že píšem do súkromnej správy a nie do verejného komentára. Hneď mi to bolo čudné, pretože mi neodpisoval, a zvyčajne mi odpisuje hneď. Zistil som to až vtedy, keď o tom začínali písať na tom bulvári, že som to vypustil do sveta. Ešte, že som tam nenapísal nejakú somarinu s úsmevom dodal Mikušiak. Keď sme sa o tom s kolegami neskoršie bavili, nevieme, čo by na tom bolo zlé, keby sa aj takto hráči zháňali. Načo treba platiť agentov? Klub si vyhliadne hráča, ktorý už nemusí spraviť nič, a príde jeho agent a pýta si peniaze za sprostredkovanie. Načo sú sociálne siete? Veď na Facebooku sú inzeráty o tom, ako firmy hľadajú riaditeľov, vodičov alebo obrábačov kovov dokonca podľa zákona musí sa pri inzeráte uvádzať aj predpokladaná mesačná odmena. Futbalista je rovnaké zamestnanie, síce zatiaľ je to dosiaľ nezvyklé, ale je to veľmi podobné. Neskôr to našiel nejaký redaktor a spravil o tom článok. Preto som mu aj na to reagoval. Keby mi bol zavolal a spýtal sa ma, ako som to myslel, mohlo to dopadnúť úplne inak. Sociálne siete sú dobré, je to progres, pomáhajú v rôznych veciach, no na druhej strane to je marazmus, lebo ľudia sa tam urážajú a vyjadrujú svoje emócie častokrát nesprávnym a nevhodným spôsobom a často krát všetko spochybňujú čo sa dá spochybniť. Z toho dôvodu sa ja osobne nezapájam do takýchto debát a ani nemám záujem pôsobiť na sociálnych sieťach ako osoba. Iné je to s klubom, ktorý je zapojený do týchto sociálnych sietí a snažíme sa ich využívať riadnym spôsobom, hlavne na informovanie našich verných fanúšikov o tom čo sa v klube deje.

Zdroj: (www.myliptov.sme.sk)