PÍŠU O NÁS: PREDSTAVUJEME MLÁDEŽNÍCKEHO TRÉNERA: MARTIN VODIČKA (MFK TATRAN LIPTOVSKÝ MIKULÁŠ U19)

Zdroj: (Miroslav Čief / futbalportal.net)

Prežili rozprávkovú sezónu pre nich, no s pokorou a vďačnosťou čelia ďalším futbalovým výzvam.

Futbalisti staršieho dorastu MFK Tatran Liptovský Mikuláš totižto v lete postúpili do najvyššej súťaže U19. Pre hráčov a pre klub to bol fantastický úspech. Výrazne docenený a s nálepkou historický. Veď Liptáci získali štatút Akadémie, čo im výrazne pomáha a pomôže s poctivou prácou s mladými talentami.

Symbolom úspechu MFK Tatran je v tomto prípade tréner Martin Vodička. Správny chlap. Na ňom si opäť môžeme názorne ukázať, čo to robí, keď k svojim povinnostiam pristupujete vo futbale príkladne a s láskou. Všimli sme si, že sa s ním dá aj pomimo názorovo "sadnúť" a porozprávať na viaceré futbalové témy. Má zdravé, rozumné názory a pohľady. Použijeme netradičné slovné spojenie, ale je to "tvárny" tréner so správnym postojom, ktorý sa chce neustále vzdelávať, posúvať a čo je hlavné, nebojí sa výziev. A o tom to je.

So svojimi chalanmi sú ako rodina. Nemajú to ľahké, nakoľko v lete prišlo k určitej obmene kádra mužstva. No a ten rozdiel medzi druhou a najvyššou dorasteneckou ligou je jednoducho obrovský. Mladí Liptáci však zatiaľ nehrajú druhé husle. Naopak, po 6. odohraných kolách majú na svojom konte bilanciu 1 víťazstvo, 1 remíza a 4 prehry so skóre 4:11 a 4- získanými bodmi. V tabuľke súťaže im patrí priebežné 12. miesto. Najbližšie sa v utorok 6. októbra stretnú s Tatranom Prešov. Uvidíme, aká bude ich výsledková úspešnosť v tomto, ale aj v ďalších zápasoch. Sú to chalani, ktorí vedia zabojovať, dať do toho povestné liptovské srdiečko. Na ich ceste im prajeme všetko pekné.

Futbal bol vždy jeho vášňou

Na úvod rozhovoru nám 37-ročný tréner začal rozprávať niečo viac o tom, ako to bolo s jeho hráčskou minulosťou. "Moja hráčska kariéra čo sa týka tej vyššej úrovne sa týka hlavne mládežníckeho futbalu. Ako mladší žiak som prestúpil z klubu FC 34 Palúdzka do MFK Ružomberok, kde sa v tom čase robili ešte talentové skúšky. Po ich úspešnom absolvovaní som celý žiacky vek pôsobil v Ružomberku pod už nebohým, ale výborným trénerom Dušanom Vierikom. V tom čase bola veľká konkurencia v Ružomberku, veď už len v športovej triede nás bolo 30 žiakov. Robili sa nominácie na zápasy a zdravá konkurencia v mužstve nás posúvala len vpred," začal Martin Vodička.

Plynule na to nadviazal. "Po skončení žiackeho veku som sa do dorasteneckých kategórii presunul do rodného Mikuláša, kde som popri strednej škole hral aj futbal za MFK Tatran Liptovský Mikuláš. Následne som išiel študovať na vysokú školu, keďže ako hráč som videl a aj vedel, že futbalom sa živiť nebudem. Hráčska kariéra tak pokračovala na amatérskej, "dedinskej" úrovni, ktorú sa snažím keď mám čas hrať aj dodnes. Spätne hráčsku kariéru hodnotím pozitívne, hlavne z hľadiska toho, že už ako 13-ročný som sa naučil samostatnosti a zodpovednosti či už v reálnom živote, čo sa týka školy, ale aj v tréningovom a zápasovom procese. Cestoval som sám do Ružomberka každý deň a vracal sa vždy večer za tmy a musel som všetko vedieť zvládnuť k spokojnosti rodičov," pokračoval v úprimnom rozprávaní.

"Samozrejme, futbal bol vždy mojou vášňou. Vyrastal som v športovej rodine, kde otec aj brat boli hokejisti dá sa povedať na profesionálnej úrovni. A keď som videl, že nemám na to byť profesionálny hráč, začal som uvažovať a rozmýšľať viac smerom do trénerstva. Mal som šťastie na výborných a skúsených trénerov, ktorí mali svoju autoritu a vedeli z nás dostať maximum a to mi imponovalo. Svoj vzor som ešte v tej dobe nemal, ale odmala som veľmi rád sledoval Barcelonu a holandskú futbalovú školu, ktorá sa mi páči dodnes," vyslovil.

Trénerstvo mu teda učarovalo a stalo sa súčasťou jeho života. "Motivácia stať sa trénerom ma hlavne lákala z toho dôvodu, že dokážeme stále reálne byť v danom kolektíve, ktorý chce niečo dosiahnuť. Lákalo ma to, že keď sa to podarí, tak za tým úspechom budem stáť ako tréner. Začalo to v klube FC 34 Palúdzka, kde ma oslovil môj dobrý kamarát a bývalý spoluhráč Lukáš Kmošena, ktorý ma poprosil, či by som mu pár tréningov nepomohol s dorasteneckým mužstvom, keďže mal dosť veľký počet hráčov. Súhlasil som a začalo ma to hneď napĺňať. Bola to síce "len" okresná súťaž, ale našiel som veľmi dobrú partiu chalanov, ktorí ma od začiatku akceptovali a tým mi to aj dosť uľahčili," vyjadril sa zo svojich pocitov.

Veci potom nabrali rýchly spád. "Následne som sa aj prihlásil na svoju prvú trénersku licenciu a po jej dokončení som mužstvo prebral ako hlavný tréner. Následne po roku a pol ma oslovil Janko Papaj, vtedajší športový riaditeľ MFK Tatran Liptovský Mikuláš, či by som neprijal ponuku na hlavného trénera žiakov kategórie U13. Tu to celé začalo. A tie začiatky vo väčšom klube, keďže som bol mladý boli určite nervózne a zároveň aj plné očakávania. Zároveň som s odstupom času veľmi rád, že som si prešiel aj žiacke kategórie, kde ten proces hráčov je najviac viditeľný, a to ma zároveň posúvalo  viac a viac vpred a dodávalo ten pocit, že práve toto je to, čo ma čím ďalej, tým viac napĺňa," hovoril, ako ho to "chytilo".

Zaujímalo nás taktiež, aký futbal sa mu páči. "Hlavne po poslednej sezóne v druhej lige U19, kde sme boli vo veľa zápasoch dominantní na lopte, tak takýto futbal má rado asi väčšina trénerov. Avšak moje pôsobenia či už v MFK Ružomberok, ale aj v FK Poprad v dorasteneckých kategóriách ma naučili, že na vrcholovej mládežníckej úrovni je dôležitá aj defenzívna činnosť mužstva a hlavne skladba mužstva. Na základe skladby mužstva a dobrej analýzy aj súpera musíte vedieť  pripraviť mužstvo na zápas. Toto všetko formuje mňa ako trénera každý týždeň a ja ako tréner spolu s mojim realizačným tímom formujeme hráčov, aby nás každý zápas v niečom spoločne posunul dopredu a úspešne sme reprezentovali klub. Samozrejme, musíme si uvedomiť, že pracujeme s mladými hráčmi v pubertálnom veku, ktorí ešte majú právo na chyby a musíme ich vedieť prijať a akceptovať. Dôležité je však to, aby tie chyby neopakovali často a vedeli im možno predísť," rozprával ďalej Martin Vodička.

"Moja vízia je hlavne v tom, aby som na hráčov vplýval čo najviac pozitívne, ale aj edukatívne po odbornej stránke a hlavne, aby sa nebáli prijať kritiku, pretože to je to, čo ich dokáže posúvať dopredu v každom smere. Na základe toho od hráčov vyžadujem sústredenosť či už v tréningovom procese, ale hlavne v zápase. Každý súper je špecifický, tak ako aj každý deň v  živote je iný a preto chcem, aby hráči každý zápas zo seba vydali maximum a boli vo všetkom sústredení a dokázali plniť taktické a herné pokyny na ihrisku. Keďže sme v lige nováčik, musíme sa chcieť každý zápas predať a urobiť maximum po každej stránke, aby sme po zápase išli s pocitom, že sme tam nechali všetko a znovu sme sa niekde o krôčik posunuli vpred," volil rozumné slová.

V MFK Tatran pri historickom úspechu U19

Ako sám ďalej hovorí, na minulú postupovú sezónu len tak ľahko nezabudne. "Po pôsobeniach v Ružomberku a Poprade na vrcholovej mládežníckej úrovni som sa vrátil pred sezónou 2025/2026 naspäť do Liptovského Mikuláša, do kategórie U19, do druhej ligy. To, že sa nám podaril  pekný úspech a postúpili sme do najvyššej súťaže a získali pre klub štatút Akadémie, nám zároveň aj otvorilo dvere k tomu, aby sme lepšie a kvalitnejšie dokázali pracovať s mládežou na už spomínanej najvyššej úrovni. S pokorou a novou výzvou sme to prijali - rozšírili sme realizačné tímy, čo nám umožnilo sa zamerať na ešte detailnejšie riešenia rôznych herných zápasových situácií, hlavne v tréningovom procese. V klube sa snažíme zameriavať na systematickú prácu čo sa týka rozvoja hráčov po individuálnej, ako aj skupinovej stránke. Samozrejme, nemôžeme sa porovnávať s akadémiami, ktoré disponujú s oveľa väčšími možnosťami na rozvoj hráčov, ale vnímame to hlavne z pozície tej, že sme sa dokázali vo veľa veciach posunúť vpred a dodať hráčom lepšie a iné možnosti na rozvoj, ako tomu bolo doteraz," analyzoval zmeny.

Ešte sa vrátil k minulej, postupovej sezóne. "Podaril sa nám historický postup pre MFK Tatran Liptovský Mikuláš do najvyššej dorasteneckej súťaže. Najdôležitejšie z toho všetkého bola viera v hráčov a nás trénerov, že je to v našich silách dokázať, zvlášť po jesennej časti, kedy sme strácali sedem bodov na prvé miesto. V kabíne sme vytvorili doslova rodinnú atmosféru, kde sme si každý priali, ale zároveň sme boli na seba aj prísni. Jarná časť bola dá sa povedať asi najkrajšia futbalová rozprávka pre mňa ako trénera a aj pre samotných hráčov. Tí do bodky plnili pokyny, ktoré sme si dali a na ihrisku sa v každom zápase doslova bavili. Výborne sme reagovali na všetky vzniknuté herné situácie, či už v defenzíve, ako aj v ofenzíve, kde sme vedeli rozhodovať zápasy. Prehrali sme na jar len jedinýkrát v Lučenci a zaslúžene sme si myslím, postúpili. Bola to nezabudnuteľná sezóna pre nás trénerov, ako aj pre klub a čerešničkou na torte bola návštevnosť na našich domácich zápasoch, kde nás chodilo podporovať približne 300 a viac ľudí. Chlapci si to za svoj prístup a vieru plne zaslúžili," povedal, ako to cítil.

V lete si však bolo treba aj vysúkať rukávy do poctivej roboty. "Zároveň sme však vedeli, čo nás čaká, a to bola veľká výzva v podobe najvyššej súťaže. Chlapcov sme hneď začali upozorňovať, že nás čaká úplne iný level. Som veľmi rád, že sa nám mužstvo v rámci možností podarilo dobre a konkurencieschopne doplniť. Vedeli sme, že len kvalitná a dobrá konkurencia nás dokáže posúvať od začiatku prípravy k tempu, aké nás čaká v lige. Som veľmi rád a čiastočne aj hrdý na chlapcov,  že vyvrátili reči o tom, že budeme len do počtu a tie výsledky budú až moc vysoké v náš neprospech. Musím povedať, že level Žiliny, Trnavy a Slovana ako nováčik dosiahnuť nedokážeme. Napriek tomu sme ich vedeli dlho herne trápiť a s troškou šťastia sme mohli mať aj z týchto zápasov nejaký ten bodík. Naopak, zápasy doma pred peknou diváckou kulisou sme zvládli nad moje očakávania... ".

Nadviazal na to. "Remíza doma s Podbrezovou po veľmi bojovnom a dobre takticky zvládnutom zápase bola zaslúžená a prvá ligová výhra nad Petržalkou taktiež. Mrzí smolná prehra doma s Michalovcami, kde sme boli lepším mužstvom, ale nedokázali sme sa presadiť gólovo. Mužstvo však v každom zápase ukazuje dobrý charakter. Chlapci si ligu užívajú, vytvorili sme opäť dobrú partiu a chceme urobiť maximum pre to, aby sa nám podaril malý zázrak a liga sa tu hrala aj ďalšiu sezónu."

Následne použil slová zo srdca. "Najvyššiu súťaž sme prijali s pokorou, ale s o to väčšou zodpovednosťou  kvalitne pracovať a robiť dobré meno klubu, ako aj samým sebe. Uvedomujeme si, že nebudeme v lige dominantné mužstvo, ako tomu bolo minulú sezónu. Ale chceme byť dobre a kvalitne takticky pripravení na každého súpera. Prioritou pre nás zostáva aj to, aby sme dokázali vychovať hráčov aj pre naše A-mužstvo  a ukázali iným mladším hráčom, že sa tu dá správnym smerom odraziť do vrcholového futbalu. Chceme, aby hráči U19 boli vzorní pre mladších našich hráčov vo všetkých smeroch," zaželal si.

Na záver sme prešli k nemu osobne. Aj Martin Vodička má svoje trénerské túžby a sny. "Môj trénerský sen je samozrejme sa živiť trénerstvom a robiť v živote to, čo ma napĺňa. Krok po kroku si zatiaľ všetko plním, či už z hľadiska vzdelávania, ktoré je potrebné rozvíjať i naďalej, ale aj z hľadiska pekných úspechov, ktoré sa nám spoločne podarili za posledné roky v klube dosiahnuť. Takisto som veľmi vďačný za veľké skúsenosti, ktoré som nazbieral v kluboch MFK Ružomberok a FK Poprad a možnosti tu pôsobiť. Všetko mi veľmi veľa dalo do ďalšej trénerskej kariéry. Veľmi veľké skúsenosti som mohol a aj môžem zbierať pri A- mužstve MFK Tatran, pri trénerovi Marekovi Petrušovi, čo je pre mňa veľmi veľká škola. Som rád, že mi to klub umožnil a každá takáto skúsenosť ma len posúva vpred," povedal ako je.

Kto sa mu najviac páči, kto je jeho trénerský vzor? "Ako som spomenul predtým, z tých zahraničných trénerov ma inšpiruje holandská škola, ale ako tréner sa mi veľmi páči Jürgen Klopp. Určite sa však chcem snažiť byť vždy sám sebou. Vedieť maximálne zúročiť svoje skúsenosti a čo najlepšie ich predať hráčom so snahou urobiť z nich nielen dobrých hráčov, ale aj slušných a zodpovedných ľudí. Samozrejme, ako každý tréner sníva, tak snívam aj ja raz byť úspešný tréner, ktorý bude rešpektovaný a uznávaný s možnosťou svoje skúsenosti predávať mladším. K tomu však vedie dlhá a poctivá cesta plná odhodlania a výziev, ktorej sa však nebojím," zakončil to skvele tréner MFK Tatran Liptovský Mikuláš U19 Martin Vodička.

Zdroj: (Web futbalportal.net)