Sezónu hodnotí Martin POHLOD

„A“ tím

Šieste miesto je pre náš klub historickým úspechom. Prvá časť sezóny nám priniesla veľmi vydarené domáce stretnutia z našej strany. Mne osobne utkveli najmä zápasy s Ružomberkom „B“, Lučencom a Moldavou, ktoré aj výsledkovo zneli presvedčivo. Vrcholom jesene bol domáci zápas s MŠK Žilina, ktorý bol v tej dobe účastníkom Ligy majstrov. Aj keď sme ho smoliarsky prehrali, hráči v nie ľahkom období, kedy boli v mužstve viaceré zranenia tento zápas zvládli a potešili divákov.

Bolo to potešujúce vidieť hráčov vtedajšieho slovenského šampióna v našom meste a o pár dní na to ho vidieť hrať v televízii na Stamford Bridge /domovský stánok FC Chelsea/. Zimná príprava prebehla bez závažnejších problémov. Tím bol na štvordňovom sústredení v Jasnej a zúčastnil sa Tipsport ligy, ktorú hrávajú v tomto prechodnom období tímy z dvoch najvyšších súťaží z Čiech a zo Slovenska. V silnej konkurencii sme obsadili v skupine posledné miesto. V jarnej časti nastal pokrok v hre na súperových ihriskách. V týchto zápasoch sme získali spolu 14 bodov /o 10 bodov viac ako v jeseni!!!/. Podarilo sa nám vyhrať aj v Trenčíne, ktorý postúpil do najvyššej súťaže s osemnásť bodovým náskokom pred druhým mužstvom v tabuľke.

Každý má svoj pohľad na výkony jednotlivcov a ani ja nie som výnimkou. Pre mňa bol najlepším hráčom nášho mužstva Miroslav Latiak, ktorý bol naším lídrom v ofenzíve a hráčom, ktorý sa vedel presadiť aj strelecky. Veľmi dobre mu v tomto smere sekundoval aj najlepší strelec mužstva Miňo Bezák.

V klube pôsobím tri roky a väčšieho pracanta za ten čas klub z môjho pohľadu nemal. Aj keď sa mu niekedy herne nedarí, vždy pracuje veľmi tvrdo pre tím. Stratená lopta či vynechaný súboj sú pre neho neznáme pojmy. Má to ťažšie ako ostatní hráči, lebo je zároveň aj synom generálneho manažéra klubu. A my Slováci vieme častokrát takéto skutočnosti komentovať všelijako...

Netreba zabudnúť na to, že Matej Rakovan sa stal počas jari jednotkou v reprezentačnej 21- ke. Aj keď je kmeňovým hráčom MŠK Žilina, ťažko by sa dostal do repre, keby pôsobil v žilinskej rezerve. Posledným hráčom, ktorého chcem spomenúť, je Marek Kandera. Skromnosť a pokora, to sú dve vlastnosti, ktoré ho zdobia. Marek ostal takým aj v poslednom zápase nielen sezóny, ale aj v našom drese. V zápase s Púchovom za stavu 1:0 v náš prospech rozhodca odpískal pokutový kop proti súperovi. Keďže každý vedel, že Marek sa lúči, funkcionári, ale aj spoluhráči na čele s trénerom nabádali Mareka, aby si zobral loptu a šiel kopať jedenástku. Marek všetkých odbil svojím typickým úsmevom a jasným gestom, že si loptu nepostaví. Bol to pre mňa silný zážitok, na základe ktorého som sa len utvrdil v tom, kto je Marek.

            Na tomto mieste chcem spomenúť ďalších, ktorí sú súčasťou „A“ tímu a ktorým taktiež patrí poďakovanie za to, že v klube pôsobia. O personálnu hráčsku politiku sa stará p. Milan Bezák st. Výsledky mužstva hovoria jasnou rečou. Začal pôsobiť v klube, kedy bol Liptovský Mikuláš v tretej najvyššej súťaži. Hneď v prvej sezóne za éry jeho pôsobenia klub postúpil. Prvý rok v druhej najvyššej súťaži sme skončili na 10. mieste a v poslednej sezóne na šiestom mieste. Výsledky hovoria jasnou rečou, či sa to niekomu páči alebo nie.

Určite na tomto úspechu má značný podiel aj tréner Strapáč, ktorý svojou túžbou vyhrávať nakazil v dobrom slova zmysle aj hráčov. O servis okolo „A“ tímu sa počas sezóny staral aj masér Jano Berník, doktor Jozef Kobela a vedúci mužstva Ľubomír Belan, ktorého v prípade neúčasti na zápase zastupuje Martin Prieboj. Nezabúdam ani na funkcionársky tím a to nielen na terajší, ale aj na predchádzajúci. Všetkým patrí veľká vďaka!

Financie v športe

            Kluby, a to nielen futbalové právom nariekajú, že na šport je v súčasnosti nie ľahká doba. My nie sme výnimkou. Aj v tomto roku je dotácia z rozpočtu mesta pre klub najväčším finančným príjmom do klubovej pokladnice. Čo sa týka podmienok, v súčasnosti patríme medzi kluby s najnižším rozpočtom v súťaži. Je však treba podotknúť, že v porovnaní s rokom 2010 sme dostali o viac ako tretinu nižšiu dotáciu z rozpočtu mesta. Preto si dovolím povedať, že ak by sa do klubu nevrátil p. Milan Mikušiak, v klube by nastali veľké problémy, ktoré by súviseli s financiami. Jeho pôsobenie v klube vnímam pozitívne nielen v súvislosti s prílevom peňazí do klubu, ale aj v podpore nastavenia systémových krokov rozvoja klubu, čo je pre mňa nemenej podstatné. V tomto smere má veľmi oslovujú aj myšlienky ďalšieho člena Predstavenstva klubu p. Borisa Krajčiho.

            Nie veľmi dobre už dlhé roky chápem najvyšších predstaviteľov štátu. Som presvedčený, že šport je najlacnejšou zdravou výchovou pre deti. Od roku 1993 sa neurobili žiadne kroky k tomu, ako zlepšiť financovanie športu. Verím však v skoré zlepšenie aj v tomto smere...

            Vážim si všetkých podnikateľov na Slovensku, ktorí podporujú šport v neľahkej dobe. Aj náš klub je podporovaný financiami od niektorých firiem, najmä z Liptovského Mikuláša. Každému, kto pomohol úprimne ďakujem!

Záver

            Považujem sa za človeka, ktorý je priamy, otvorený a pozitívne zmýšľajúci. Preto aj v mojom hodnotení prevládajú pozitíva. Nech si nikto nemyslí, že všetko je v klube ružové. To nie je nikde. Negatíva, resp. iné pohľady na vec sa snažím riešiť s každým medzi štyrmi očami a myslím si, že tak by to aj malo byť. Plne si uvedomujem svoje slová. Niektoré z mojich vyjadrení môžu u niekoho vyvolať podozrenie, že si chcem u niekoho šplhnúť. Rázne tvrdím, že to nie je tak a toto nie je cieľ môjho hodnotenie sezóny. Svoje myšlienky som sa podľa môjho názoru jasne vysvetlil a povedal som fakty. Málokedy riešim spätnú väzbu a inak tomu nie je v tomto prípade... Veľmi rád si vypočujem kohokoľvek, kto príde s návrhom riešenia problému. Som presvedčený, že pomenovať problém je oveľa ľahšia záležitosť ako ho vyriešiť. Komunikácia je pre mňa najdôležitejšia v ďalšom rozvoji klubu. Lebo ak sa bude komunikovať, skôr si získame dôveru ľudí a prípadných sponzorov, bez ktorých futbal nemôže fungovať na požadovanej úrovni...